Som Zuzana (31), mám 3 deti. Môj milovaný manžel a ocko našich detí nám umrel pred rokom po ťažkom boji s Covidom. Život sa nám zo dňa na deň otočil. Bojujeme ako sa len dá. No je to ťažké…
“Som v 31. rokoch vdova a moje malé deti sú polosiroty. Nikdy, ani v najhoršom sne by mi nenapadlo, že manžela dostane Covid. No žiaľ je to tak a musíme žiť ďalej. Bojujem hlavne kvôli deťom, chcem pre ne to najlepšie. Ďakujeme všetkým za akúkoľvek pomoc.”
Zuzkin príbeh: “Fotka vystihuje presne to šťastie, aké sme mali, keď sme boli všetci spolu. S Marekom sme boli spolu 16 rokov, od mojich 15. Náš vzťah bol úprimný a naše manželstvo silné. Trvalo takmer 12 rokov. Brali sme sa v septembri 2009, hneď po mojej maturite. Samozrejme ako každé manželstvo aj my sme si prešli rôznymi “ťažkosťami”, ale vždy sme boli pevne spätí s Bohom a žili sme jeden pre druhého a spoločne pre naše deti. Môj muž bol skvelý ocko a aj skvelý manžel. Mali sme od začiatku pandémie veľký rešpekt, chránili sme sa, ako sme vedeli. Nakazil sa v práci, keď zastupoval kolegov z iných zmien. Ťahal za nich nadčasy a pomáhal, ako vedel. Mesiac bojoval na pľúcnej ventilácii v Banskej Bystrici a potom bol ešte 2 týždne v nemocnici. Po prepustení, keď sme si mysleli že naše modlitby sú vypočute a stal sa zázrak, keď sa vrátil. Ale nie. Žil ešte 5 týždnov. Bol na polohaveteľnej posteli, na kyslíku pri mne. Bol schopný prejsť len pár metrov, ale nonstop s kyslíkovou hadičkou. Bola to 24-hodinová starostlivosť, no som vďačná, že bol s nami. Že cítil ako ho milujeme ja aj deti aj moji rodičia, bez ktorých by sme to nezvládli. Veľmi im ďakujem za pomoc s deťmi, kým ja som sa starala o muža. Robili sme všetko, čo sa dalo boli to neustále konzultácie s odbornými lekármi inhalácie, rôzne spreje na roztiahnutie dýchacích ciest. Veľmi ťažko dýchal. Tvrdili nám, že je to normálne po tak ťažkom priebehu Covidu. Plánovali sme liečenie a rehabilitácie, no nedožil sa nástupu, nakoľko mu zlýhalo srdiečko. Hodinu sme ho oživovali, neskôr aj so záchranármi, ale umrel nám pred očami. Doteraz to nechápem, ako sa všetko zmenilo, že je preč a viac nám nepovie ako nás má rád. Bol pre nás všetkym…”
My maminke Zuzane pomáhame, pomôžte jej spolu s nami!
Príbeh je pravdivý a je spísaný na základe registračného formuláru, ktorý nám zaslala maminka samoživiteľka.
Zuzke a jej detičkám sme doposiaľ pomohli zabezpečiť:
- finančnú podporu 401€ (z Výzvy Beh pre mamu 3)
- kupón v hodnote 50€ na nákup potravín
- pracie prostriedky (Lovela, Persil sensitive, Silan sensitive)
- topánky pre staršiu dcérku – veľkosť 41
- topánky pre mladšiu dcérku – veľkosť 28
- topánky pre syna – veľkosť 39
- náboženská literatúra pre mamu
- literatúra o výchove pre mamu
- bicykel, ktorý sme pre synčeka zháňali sa napokon podarilo maminke Zuzke zohnať po vlastnej osi
